Ako vznikajú tornáda a čo znamená, keď z oblohy pršia žaby

Aktualizované 6. marca 2023

Tornáda boli v našich končinách jav, ktorý sme poznali predovšetkým z amerických filmov. Postupné odlesňovanie a narušenie prirodzeného výzoru krajiny však spôsobilo, že tornáda sa už niekoľkokrát vyskytli i na území Slovenska. Prirodzene nešlo o tak výrazné javy ako z USA, ale napriek tomu ich s pokojným svedomím môžeme za tornádo označiť. Ako tornáda vzniká a ako je možné, že v niektorých prípadoch padajú z oblohy ryby a žaby? To všetko Vám prezradíme v dnešnom článku.

Tornádo a jeho vznik

Obecne môžeme tornádo charakterizovať ako rotujúci vír s vertikálnou osou. Pre tornádo je charakteristický tvár nálevky, ktorá sa spúšťa zo spodnej základne búrky. Je potrebné, aby sa tornádo počas svojej existencie aspoň raz dotklo zemského povrchu. Vo veľkej väčšine prípadov je tornádo viazané na supercely. Supercely predstavujú zvláštny typ búrky, ktorý vzniká najmä počas tropických a horúcich letných dní. Supercely sú známe pre svoj extrémne ničivý charakter – často sa spolu s nimi vyskytuje silné krupobitie s veľkými krúpami (v niektorých prípadoch dosahuje ich priemer viac ako 2 cm) a extrémne silný vietor.

Drvivá väčšina tornád sa vyskytuje na juhovýchodnom okraji búrky (toto pravidlo platí pri postupe búrky od západu na východ). Výskyt supercely na území Slovenska nie je častý, ale napriek tomu už boli zaznamenané prípady jej výskytu. Tornáda, ktoré sa objavili na našom území sa zatiaľ nevyznačovali extrémne ničivým charakterom typickým pre tornáda v USA v povodí rieky Mississippi a predovšetkým v štátoch Kansas a Oklahoma.

Napriek tomu, že sme spomínali v predchádzajúcich riadkoch spojenie supercely a tornáda, nie je to vždy pravidlom. Poznáme i nesupercelárne tornáda, ktoré sa v minulosti vyskytli i na našom území. Je pre ne typická oveľa menšia sila, ktorá nemá tak ničivé dopady. Poslednou kategóriou atmosférických vírov sú tromby. Pod týmto označením sa skrýva akýkoľvek atmosférický vír, ktorý nemá horizontálnu os rotácie a najčastejšie rozlišujeme malé a veľké tromby.

Malé tromby sú prízemné víry, ktoré sa nespúšťajú z búrkového oblaku a vyskytujú sa i počas krásnych a slnečných dní. Veľké tromby sa už z búrkového oblaku spúšťajú a v prípade, že sa dotkne tento vír zemského povrchu automaticky hovoríme o tornáde. Veľké tromby sú niekoľkokrát ročne pozorované i na našom území.

Sila tornáda je udávaná Fujitovou stupnicou:

• F0 – rýchlosť tornáda do 117 km/h, spôsobuje len malé škody v podobe polámaných vetiev a spadnutých komínov
• F1 – rýchlosť v rozmedzí 117 km/h až 180 km/h, mierne škody, ako je vytlačenie áut z diaľnice
• F2 – rýchlosť 180 km/h – 252 km/h, značné škody v podobe strhaných striech a vytlačených áut z vozovky
• F3 – rýchlosť 252 km/h – 332 km/h, závažné škody ako prevracanie nákladných áut a vyvracanie stromov
• F4 – rýchlosť 332 km/h – 418 km/h, zničujúce škody spôsobujúce odnášanie stavieb so slabou konštrukciou
• F5 – rýchlosť 418 km/h – 511 km/h, ohromujúce škody v podobe zničených konštrukcii pevných stavieb (stavby so slabou konštrukciou odnáša), autá lietajú vzduchom

Čo znamená, keď z oblohy pršia žaby?

V minulosti boli obyvatelia oblastí s častým výskytom tornád niekoľkokrát svedkami zaujímavých úkazov. Počas búrky začali z oblohy padať žaby a ryby. Ako je to možné, bolo vysvetlené už niekoľkokrát. Tornádo dokáže z malých rybníkov vysať vodu i so živými obyvateľmi. Tí sa dostanú do búrkového mraku a potom spolu so zrážkami môžu padnúť i niekoľko stoviek kilometrov od svojho pôvodného domova. Je to naozaj zaujímavý úkaz, ktorý si doteraz získava pozornosť.