Čo by ste mali vedieť o monzúnoch

Aktualizované 3. augusta 2020

Monzún je tradične chápaný ako vietor, ktorý počas roka v dvoch sezónach mení svoj smer. Tento jav je doprevádzaný výraznými zrážkami, ktoré môžu spôsobiť lokálne záplavy. Najčastejšie sa s termínom monzún stretávame v Indii, ale pravdou je, že monzúny sa vyskytujú na mnohých miestach vo svete. Vždy, keď sa vietor otáča nastáva obdobie, ktoré nazývame monzúnová sezóna.

Monzúny sa vyskytujú na viacerých miestach sveta, ktorých spoločným charakteristickým znakom je vyvýšená pevnina nachádzajúca sa v oblasti zdroja tropických vôd. Medzi dva najčastejšie monzúny patrí monzún, ktorý sa vyskytuje v Indii a ostatných oblastiach juhovýchodnej Ázie, a tiež monzún zasahujúci Severnú Ameriku.

Slovo monzún pochádza z arabského slova „mausim“, ktoré označuje sezónu. V prípade monzúnov je veľmi dôležité si uvedomiť, že tento termín neoznačuje veľmi silnú búrku ani prudké a vytrvalé dažde. Označujeme ním model počasia alebo obdobie, ktoré so sebou prináša početnejšie búrky, viac zrážok a silný vietor.

Monzúny delíme na dva základné typy. Letný a zimný monzún. Letný monzún prináša so sebou bohaté zrážky, pretože dochádza k prúdeniu vzduchu od oceánu smerom nad pevninu. Hospodárstvo krajín ako India či Bangladéš je v podstatnej miere od monzúnov závislé najmä v oblasti poľnohospodárstva. Trvá od apríla do septembra. Zimným monzún, ktorý trvá od októbra do apríla, predstavuje prúdenie suchého vzduchu od pevniny smerom nad oceán.

Hoci monzúnová sezóna so sebou prináša úľavu od extrémne vysokých teplôt, ktoré v týchto regiónoch bežne vládnu, nesie so sebou i svoje vlastné nebezpečenstvá. Medzi ne patria búrky so silnými nárazmi vetra, ktoré spôsobujú celú radu škôd. Silné nárazy vetra často spôsobujú prachové búrky, ktoré v podstatnej miere znižujú viditeľnosť a stoja za uvoľnením veľkého počtu tuhých častíc do vzduchu, čo môže mať negatívny vplyv na dýchaciu sústavu človeka.

Obrovský problém v prípade monzúnov spôsobujú aj bleskové záplavy, ktoré sú dôsledkom búrok. Bleskové záplavy vznikajú, pretože množstvo zrážok nie je schopné rýchlo vsiaknuť do pôdy. Týmto spôsobom dochádza k výrazným stratám nielen na majetku, ale často i na ľudských životoch.