Ozón predstavuje zlúčeniny tvorené tromi atómami kyslíku – O3. V našej atmosfére tvorí vrstvu, ktorá sa nachádza 15–35 kilometrov nad zemským povrchom a jej hlavnou úlohou je zachytávať škodlivé žiarenie, ktoré dopadá do Slnka na zemský povrch. Ozónová vrstva je schopná efektívne blokovať žiarenie s vlnovou dĺžkou menej ako 290 nanometrov. Vďaka tomu nedopadajú na zemský povrch určité typy ultrafialového žiarenia, ktoré by v opačnom prípade dokázali účinne zahubiť väčšinu foriem života na planéte. Približne 90% ozónu, ktorý sa v atmosfére vyskytuje, sa nachádza v stratosfére.
Produkcia ozónu v stratosfére je závislá predovšetkým na porušení väzieb medzi molekulami kyslíka O2 slnečnými fotónmi, ktoré sa vyznačujú vysokou energiou. Tento proces je odborne nazývaný fotodisociácia a vedie k uvoľneniu atómov kyslíka, ktoré sa neskôr spájajú s intaktnými molekulami kyslíka a vytvárajú molekulu ozónu.
Pred dvomi miliardami rokov začala hladina kyslíku v atmosfére prudko stúpať. Tento proces umožnil nahromadenie ozónu a vytvorenie ozónovej vrstvy, ktorá podľa vedcov zohrávala podstatnú úlohu v prípade formovania života na planéte. Vďaka zachytávaniu žiarenia UVB (vlnová dĺžka sa pohybuje medzi 280 nanometrami až 315 nanometrami) bola tiež uľahčená migrácia živočíšnych foriem nachádzajúcich sa v oceánoch na súš.
Množstvo ozónu, ktorý sa nachádza v stratosfére, sa počas roka mení podľa toho, ako dochádza k deštrukčným procesom ničiacim molekuly ozónu. V priebehu posledných desaťročí ľudská aktivita v podstatnej miere menila ozónovú vrstvu. Pokles ozónu v stratosfére je zaznamenaný už od 70. rokov minulého storočia a je najvýraznejší v polárnej oblasti. Pokles ozónu v polárnych oblastiach je tak výrazný, že dnes už hovoríme o ozónových dierach, ktoré v polárnych oblastiach vznikajú počas ich príslušných jarných období.
Komentujte ako prvý