Aktualizované 31. marca 2023
Tvárou v tvár extrémnym poveternostným a klimatickým podmienkam preukázal svet prírody neuveriteľnú schopnosť adaptácie. Od ľadových pólov až po spaľujúce púšte si mnohé živočíchy vyvinuli jedinečné vlastnosti, aby sa im darilo v náročných podmienkach. Aj tu uvedené niektoré z najfascinujúcejších príkladov týchto odolných tvorov ukazujú mimoriadnu rozmanitosť a prispôsobivosť života na Zemi.
Líška polárna (Vulpes lagopus)
Tento malý cicavec pochádza z arktických oblastí a na prežitie v extrémnych mrazoch sa prispôsobil hustou izolačnou srsťou, ktorá mení farbu podľa ročných období, kompaktným telom a vysokou rýchlosťou metabolizmu na tvorbu tepla.
Ťava (Camelus spp.)
Ťavy, a to ako baktrijské (dvojhrbé), tak aj dromedárske (jednohrbé), sú dobre prispôsobené životu v suchom prostredí, ako sú púšte. Dokážu prežiť dlhší čas bez vody, v hrboch si ukladajú tuk, ktorý im dodáva energiu, a majú dlhé mihalnice a nozdry, ktoré sa dajú uzavrieť, aby sa do nich nedostal piesok.
Kozorožec núbijský (Capra nubiana)
Núbijský kozorožec, druh divokej kozy pochádzajúci z horských oblastí severnej Afriky a Blízkeho východu, sa prispôsobil strmému, skalnatému terénu vďaka svojim silným, obratným nohám a špecializovaným kopytám, ktoré zabezpečujú vynikajúcu priľnavosť na skalnatom povrchu.
Lama krotká (Lama glama)
Lamy pochádzajú z vysoko položenej Andskej náhornej plošiny (Altiplano) v Južnej Amerike a sú dobre prispôsobené riedkemu vzduchu, nízkym teplotám a obmedzeným potravinovým zdrojom. Majú jedinečnú štruktúru hemoglobínu, ktorá im umožňuje účinne zachytávať kyslík vo vysokých nadmorských výškach, a ich hrubá vlna ich chráni pred chladom.
Arabská piesočná gazela (Gazella subgutturosa marica)
Arabská piesočná gazela, ktorá sa vyskytuje v púšťach Arabského polostrova, má niekoľko prispôsobení na prežitie v suchom prostredí. Dokáže vydržať bez vody celé dni, odolávať vysokým teplotám a šetriť vodu vylučovaním vysoko koncentrovaného moču.
Medveď biely (Ursus maritimus)
Ľadové medvede pochádzajú z Arktídy a sú dobre prispôsobené nízkym teplotám a ľadovému prostrediu. Majú hrubú vrstvu tuku na izoláciu, hustú nepremokavú srsť a veľké labky s protišmykovými podložkami na chôdzu po ľade.
Leopard snežný (Panthera uncia)
Leopard snežný, ktorý pochádza z vysokých pohorí Strednej Ázie, je prispôsobený chladnému a drsnému terénu. Má hustú, izolačnú srsť, širokú nosovú dutinu, ktorá ohrieva vzduch, ktorý dýcha, a veľké labky, ktoré fungujú ako snežnice na rozloženie jeho hmotnosti na snehu.
Rypoš lysý (Heterocephalus glaber)
Nahé krtkovité potkany pochádzajúce z východnej Afriky žijú v podzemných norách, kde sú prispôsobené nízkej hladine kyslíka a vysokej koncentrácii oxidu uhličitého. Majú jedinečný metabolizmus, ktorý im umožňuje prežiť v týchto drsných podmienkach, a ich takmer bezsrsté telo im pomáha regulovať telesnú teplotu.
Kunovec veľký (Dasyurus maculatus)
Tento vačkovec, známy aj pod názvom kvolk škvrnitý, pochádza z Austrálie a je prispôsobený rôznym biotopom vrátane dažďových pralesov, eukalyptových lesov a alpských oblastí. Má hustú, nepremokavú srsť, dlhý chvost na udržanie rovnováhy a silné nohy na šplhanie.
Tučniak obrovský /alebo tučniak cisársky/ (Aptenodytes forsteri)
Tučniaky cisárske, ktoré pochádzajú z Antarktídy, sa prispôsobili extrémnemu chladu tým, že majú hrubú vrstvu tuku a husté perie na izoláciu, prúdnicové telo na efektívne plávanie a schopnosť zhromažďovať sa vo veľkých skupinách, aby sa zohriali.
Hus vrchovská (Anser indicus)
Tento vták je známy svojou neuveriteľnou schopnosťou migrovať cez Himaláje, jedno z najvyšších pohorí na svete. Vyvinul sa u neho účinnejší dýchací systém a zvýšená hladina hemoglobínu, čo mu umožňuje prosperovať v podmienkach s nízkym obsahom kyslíka vo vysokých nadmorských výškach.
Snehuľa horská (Lagopus muta)
Snehuľa horská, ktorá pochádza z arktického a vysokohorského prostredia, sa prispôsobila nízkym teplotám a drsným podmienkam vďaka svojmu silne izolovanému periu, ktoré mení farbu podľa ročných období, aby sa maskovalo. Má tiež operené nohy, ktoré slúžia ako snežnice.
Krab yeti (Kiwa hirsuta)
Krab yeti, objavený v roku 2005, obýva hydrotermálne prieduchy v hlbokom oceáne. Extrémnemu tlaku, tme a teplu sa prispôsobil tak, že si vyvinul veľmi citlivé chlpaté kliešte, v ktorých sa nachádzajú symbiotické baktérie. Tieto baktérie pomáhajú krabovi spracovať toxické chemikálie vylučované prieduchmi na zdroj potravy.
Kôrnatec gila (Heloderma suspectum)
Jedovatý jašter pochádzajúci z juhozápadu Spojených štátov a severozápadu Mexika je prispôsobený suchému prostrediu, pretože je primárne nočný a väčšinu času trávi v podzemných norách, aby sa vyhol intenzívnemu teplu v púšti.
Antarktický krill (Euphausia superba)
Tieto malé kôrovce podobné krevetám sú kľúčovou súčasťou antarktického potravinového reťazca. Vo svojej krvi majú vyvinuté nemrznúce proteíny, ktoré zabraňujú zamrznutiu v ľadových vodách.
Saharský strieborný mravec (Cataglyphis bombycina)
Tieto mravce žijú v Saharskej púšti, kde teploty dosahujú až 50 °C. Prispôsobili sa tomu tým, že sa im vyvinuli dlhé nohy, ktoré vyzdvihujú ich telo nad horúci piesok, a môžu bežať vysokou rýchlosťou, aby minimalizovali čas kontaktu s horúcim povrchom. Okrem toho ich strieborné chlpy odrážajú slnečné svetlo, čím znižujú absorpciu tepla.
Pomalka /Tardigrada/ (Phylum Tardigrada)
Tieto mikroskopické živočíchy, známe aj ako vodné medvede, sú extrémofily, ktoré dokážu prežiť v širokom spektre podmienok vrátane extrémnych teplôt, tlaku, radiácie a dokonca aj vo vesmírnom vákuu. Dosahujú to tým, že sa dostávajú do stavu kryptobiózy, keď sa ich metabolické procesy takmer zastavia, a dokážu odolávať silnému environmentálnemu stresu.
Pompejský červ (Alvinella pompejana)
Pompejský červ, ktorý sa vyskytuje v blízkosti hydrotermálnych prieduchov v hlbokom mori, dokáže odolávať extrémnym teplotám až do 80 °C. Na svojom tele má ochrannú vrstvu baktérií, ktorá mu môže pomôcť izolovať sa od intenzívneho tepla.
Extrémofilné mikroorganizmy
Mnohé mikroorganizmy, ako napríklad niektoré baktérie a archeá, sa vyvinuli tak, aby sa im darilo v extrémnych prostrediach. Príkladom sú termofily, ktoré žijú v horúcich prameňoch a hydrotermálnych prieduchoch, a halofily, ktoré obývajú prostredia s vysokou slanosťou, ako sú soľné pláne.
Pozoruhodné prispôsobenia týchto živočíchov dokazujú odolnosť a všestrannosť života na našej planéte. V priebehu evolúcie si tieto tvory vyvinuli špecializované vlastnosti, ktoré im umožňujú odolávať a dokonca prosperovať v niektorých z najextrémnejších prostredí. Ich prežitie vzbudzuje nielen úctu a obdiv, ale slúži aj ako pripomienka dôležitosti zachovania týchto ekosystémov, aby aj budúce generácie mohli naďalej obdivovať zázraky rozmanitých obyvateľov Zeme.
Zdroj úvodného obrázka: Sergey 402 / Shutterstock.com
Komentujte ako prvý