Press "Enter" to skip to content

Prečo najviac napršalo na zdanlivo záveternej strane Malých Karpát?

Piatok priniesol extrémne zrážkové úhrny, aké sme už dlho nezaznamenali. Slovensko sa nachádzalo v oblasti tlakovej níže, vďaka ktorej zrážky naberali na intenzite.

Ako už bolo spomenuté, najviac zrážok spadlo na Záhorí. Maximum zrážok za 24 hodín bolo dosiahnuté dnes vo večerných hodinách na úpätí Malých Karpát:

– Pernek (okres Malacky) 131 mm,
– Plavecký Peter (okres Senica) 130 mm.

Zaujímavosťou je, že dnešné zrážky postupovali od juhovýchodu, a teda by sa vplyvom návetrí očakávali maximálne úhrny skôr na juhovýchodnej, teda pezinskej strane. V skutočnosti to však bolo presne naopak a táto strana dostala najmenej zrážok – prečo?

Odpoveďou je rozdielny vietor v jednotlivých výškach. Juhovýchodné prúdenie sa vyskytovalo len vo výške a teda poháňalo dažďové oblaky (nimbostratus), ktoré majú základňu približne do 2000 metrov, no v prípade intenzívnych zrážok je ich základňa oveľa bližšie k povrchu a často zakrývajú vrcholky pohorí.

Pri zemi sa však vyskytoval severozápadný vietor, ktorý bol práve v tejto oblasti veľmi výrazný. Zrážky tak boli tlačené práve na opačnú stranu ako postupovalo zrážkové pole, kde dochádzalo k náveterným efektom. Náveternou stranou tak bola v tomto prípade práve západná strana na Záhorí.

Situáciu sme znázornili na tomto obrázku:

Schéma orografického efektu Malých Karpát dňa 13.9.2024

Obrázok popisuje prúdenie zrážkovej oblačnosti (v skutočnosti je položená o niečo nižšie) od juhovýchodu cez prekážku Malých Karpát. V prízemných vrstvách však fúka silný severozápadný vietor, ktorý tlačí zrážky a vzduch opačným smerom.

Vplyvom orografie dochádza na náveternej strane k zdvihu a oblačnosť sa vyprší najmä na tejto strane Malých Karpát – teda napríklad v oblasti Perneka. Keďže Malé Karpaty nie sú veľmi vysokým pohorím, časť zosilnených zrážok sa dostane aj za hlavný hrebeň pohoria.

Zrážky v oblasti západného Slovenska boli okrem orografie, ktorá má vplyv len na menšie územie, zosilnené najmä miešaním vzduchových hmôt. Zrážky prichádzajúce z oblasti Jadranu sa dostávali priamo do arktického vzduchu a naberali tak na intenzite.

Ako bolo spomenuté, v oblasti Malých Karpát bol tento jav ešte zosilnený orografiou a na náveternej strane tak dochádzalo k hodinovým úhrnom zrážok nad 10 mm. To je za normálnych okolností hodnota zodpovedajúca niekoľkohodinovému trvalému dažďu.

Úhrny zrážok v oblasti Malých Karpát k 20:00
Zdroj: SHMÚ

Ako vidno aj na priloženej mape, tento efekt je najvýraznejší v lokalite okolo Pezinka. V okolí Bratislavy a južného Záhoria totiž fúkalo najvýraznejšie a oblasť Pezinka bola tým pádom výrazne záveterná. Napríklad v Slovenskom Grobe napršalo oproti zvyšku len 28,2 mm.

Na zvyšku územia – napríklad okolie Piešťan, už neboli náveterné efekty tak výrazné, navyše v tejto oblasti fúkalo prevažne od severu.

Komentujte ako prvý

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *