Dnes si pripomíname presne 20 rokov od jednej z najväčších prírodných katastrof nielen na Slovensku, ale aj v Európe. Ničivá víchrica Alžbeta, ktorá 19. novembra 2004 zasiahla Vysoké Tatry, zrovnala so zemou obrovské hektáre lesa, pričom vyvrátila viac ako 2,5 milióna kubíkov dreva. Táto katastrofa kompletne zmenila podobu Tatier a poznačila celé Slovensko.
Prečo bola víchrica tak extrémna?
Situácii predchádzala poveternostná situácia z 19. novembra 2004, kedy sa do strednej Európy prepadla hlboká tlaková níž z Pobaltia, cez Bielorusko až nad pohraničie Poľska a Ukrajiny. Keďže v západnej Európe v tom čase prevládal vysoký tlak vzduchu, vznikol práve v našej oblasti vysoký tlakový gradient, čo spôsobilo silné nárazy vetra.
Okrem toho vtiahla za sebou táto níž aj studený arktický vzduch. Ten sa na hrebeňoch Tatier správal ako bóra a prepadával cez pohorie. Výsledkom tak boli najvyššie nárazy vetra práve na opačnej strane Tatier.
Bóra je studený padavý vietor, typický najmä pre oblasť Dalmácie, ktorý sa nahromadí na náveterných stranách pohoria a pri prechode pohorím vďaka fyzikálnym vlastnostiam padá nadol na závetrie, pričom prudko naberá rýchlosť a môže spôsobiť rozsiahle škody.
Za tak obrovský rozsah škôd však bol zodpovedný aj charakter lesného porastu, ktorým bola smreková monokultúra, vysadená v minulom storočí. Smreky majú plytký koreňový systém a keďže tu neboli početne zastúpené ostatné druhy stromov, ktoré by ich pred vetrom aspoň trochu ochránili, padli takmer všetky nadol.
Stromami, ktoré víchricu prežili, boli poväčšine odolnejšie smrekovce, pre ktoré paradoxne priniesla táto víchrica viac svetla a lepšie podmienky na rast. V súčasnosti tak pri výsadbe lesa lesníci častejšie prihliadajú na dopĺňanie porastu aj inými druhmi, ako napríklad borovica, buk a podobne.
Následky víchrice
Víchrica z roku 2004 najviac poškodila oblasti juhovýchodne od Tatier, kde vietor dosahoval silu orkánu. V Starej Lesnej vietor dosiahol silu 130 km/h, na hornej hranici lesa až 230 km/h. Obyvatelia ju opisovali ako obrovský hluk, ktorý ničil všetko navôkol.
Výsledkom bolo zničenie obrovských lesných plôch v tejto oblasti. Preto má v posledných desaťročiach podtatranská oblasť podobu rozvíjajúceho sa lesa doplneného o vyčnievajúce stromy, ktoré odolali.
Víchrica Alžbeta patrila k najväčším prírodným katastrofám v Európe. Okrem tatranských lesov víchrica poškodila aj lesné porasty na Horehroní a v iných kútoch Slovenska. Tragédia si okrem obrovských materiálnych škôd žiaľ vyžiadala aj dva ľudské životy a je pre nás mementom, aká silná dokáže byť príroda.
Zdroj úvodného obrázka: SITA
Komentujte ako prvý