Dnes si pripomíname presne 20 rokov od jednej z najväčších prírodných katastrof nielen na Slovensku, ale aj v Európe. Ničivá víchrica Alžbeta, ktorá 19. novembra 2004 zasiahla Vysoké Tatry, zrovnala so zemou obrovské hektáre lesa, pričom vyvrátila viac ako 2,5 milióna kubíkov dreva. Táto katastrofa kompletne zmenila podobu Tatier a poznačila celé Slovensko.
Prečo bola víchrica tak extrémna?
Situácii predchádzala poveternostná situácia z 19. novembra 2004, kedy sa do strednej Európy prepadla hlboká tlaková níž z Pobaltia, cez Bielorusko až nad pohraničie Poľska a Ukrajiny. Keďže v západnej Európe v tom čase prevládal vysoký tlak vzduchu, vznikol práve v našej oblasti vysoký tlakový gradient, čo spôsobilo silné nárazy vetra.
Okrem toho vtiahla za sebou táto níž aj studený arktický vzduch. Ten sa na hrebeňoch Tatier správal ako bóra a prepadával cez pohorie. Výsledkom tak boli najvyššie nárazy vetra práve na opačnej strane Tatier.
Zdroj: SHMÚ
Bóra je studený padavý vietor, typický najmä pre oblasť Dalmácie, ktorý sa nahromadí na náveterných stranách pohoria a pri prechode pohorím vďaka fyzikálnym vlastnostiam padá nadol na závetrie, pričom prudko naberá rýchlosť a môže spôsobiť rozsiahle škody.
Zdroj: Lesnícky výskumnícky ústav Zvolen
Za tak obrovský rozsah škôd však bol zodpovedný aj charakter lesného porastu, ktorým bola smreková monokultúra, vysadená v minulom storočí. Smreky majú plytký koreňový systém a keďže tu neboli početne zastúpené ostatné druhy stromov, ktoré by ich pred vetrom aspoň trochu ochránili, padli takmer všetky nadol.
Zdroj: Poprad24 – Dnes24
Stromami, ktoré víchricu prežili, boli poväčšine odolnejšie smrekovce, pre ktoré paradoxne priniesla táto víchrica viac svetla a lepšie podmienky na rast. V súčasnosti tak pri výsadbe lesa lesníci častejšie prihliadajú na dopĺňanie porastu aj inými druhmi, ako napríklad borovica, buk a podobne.
Následky víchrice
Víchrica z roku 2004 najviac poškodila oblasti juhovýchodne od Tatier, kde vietor dosahoval silu orkánu. V Starej Lesnej vietor dosiahol silu 130 km/h, na hornej hranici lesa až 230 km/h. Obyvatelia ju opisovali ako obrovský hluk, ktorý ničil všetko navôkol.
Výsledkom bolo zničenie obrovských lesných plôch v tejto oblasti. Preto má v posledných desaťročiach podtatranská oblasť podobu rozvíjajúceho sa lesa doplneného o vyčnievajúce stromy, ktoré odolali.
Zdroj: Google Earth Engine
Zdroj: Google Earth Engine
Víchrica Alžbeta patrila k najväčším prírodným katastrofám v Európe. Okrem tatranských lesov víchrica poškodila aj lesné porasty na Horehroní a v iných kútoch Slovenska. Tragédia si okrem obrovských materiálnych škôd žiaľ vyžiadala aj dva ľudské životy a je pre nás mementom, aká silná dokáže byť príroda.
Zdroj úvodného obrázka: SITA
Komentujte ako prvý