Slovensko má za sebou jednu z najvýznamnejších vĺn horúčav v histórii. Vlna horúčav trvala až dva týždne a špecifická bola aj tým, že sme ju zaznamenali už v júni, dokonca v čase letného slnovratu, kedy je deň najdlhší.
Vlna priniesla prepisovanie európskych rekordov, vrátane toho slovenského, ktorý doposiaľ odolal už niekoľko silných vĺn. Hodnotu 40°C sme tentoraz dokonca namerali až dva dni po sebe. To sa nikdy v histórii nestalo.
Na Slovensku sa vlna horúčav začala 18. júna a skončila až 1. júla prechodom studeného frontu. Prvým vrcholom horúčav bol víkend v čase letného slnovratu (20. a 21.6.), kedy sa teploty šplhali až na 36°C.
Krátkou pauzou bol prechod rozpadávajúceho sa studeného frontu dňa 21. a 22. júna, ktorý priniesol búrky najmä na stred a východ. Západ väčšinou zostal v horúcom vzduchu, no búrky sa ojedinele vyskytli aj tu – príkladom je downburst, ktorý zasiahol Bratislavu večer 21. júna.
Najmä na juhozápade aj naďalej pokračovali teploty okolo 34°C. Druhý vrchol horúčav, ešte silnejší, prišiel v období od 25. júna. Teploty sa dostali nad 35°C ( = supertropický deň) a už od 26. júna platili výstrahy 3. stupňa pre výskyt teplôt nad 38°C.
Zdroj: Tropical Tidbits
Vyskytovali sa aj tropické noci, napríklad hneď z 26. na 27. júla na Kolibe neklesla teplota pod 26°C. Posledný júnový víkend bol u nás zároveň historický najteplejším víkendom vôbec, kedy teploty prekročili 39°C.
Historicky ešte len štvrtá štyridsiatka v tieto dni ešte nepadla, no to sa zmenilo už v pondelok a v utorok.
Slovensko zaznamenalo nový absolútny rekord
Prvý rekord padol už v pondelok 29. júna. Z klimatologických staníc bolo v tento deň najteplejšie v Mužli. Táto stanica prekonala národný rekord z Hurbanova hodnotou 40,5°C. Národný rekord dorovnali aj stanice Mochovce a Somotor.
Z tradičných hodinových meraní bol najteplejší práve Somotor, kde bolo o 15:00 nameraných 40,2°C. Extrémom bol aj historicky prvý zaznamenaný tropický deň na Štrbskom plese.
Pondelkové maximá však priniesli aj dávku chaosu, pretože nebolo jasné, či bude uznaná hodnota 40,5°C z klimatologickej stanice v Mužli alebo až 41,0°C, ktoré namerala doplnková stanica v Turni nad Bodvou. SHMÚ v tom čase čelil výpadku a verejnosť informovali až v nočných hodinách.
Zdroj: SHMÚ
O deň neskôr bol klimatologický rekord z Mužle dorovnaný v okolí Veľkého Krtíša, v Dolných Plachtinciach, kde bola rovnako nameraná hodnota 40,5°C. V tejto oblasti bolo mimoriadne horúco a len kúsok za hranicami namerali nový maďarský národný rekord 42,0°C.
Večer však SHMÚ informoval, že na doplnkovej stanici v Kamenici nad Hronom namerali až 41,3°C, čo je nový národný rekord, ktorý však ešte musí prejsť verifikáciou. Doposiaľ je však uvedený v sekcii národných rekordov aj na Wikipedii.
Zdroj: Facebook / SHMÚ
Podľa klimatológa Milana Lapina je pri rekordných hodnotách potrebné počkať na ich odborné overenie. Nie každé meranie z automatickej stanice možno ihneď považovať za oficiálny rekord. Aby bolo meranie fyzikálne korektné, musí spĺňať prísne odporúčania WMO, najmä pokiaľ ide o umiestnenie senzora, radiačný kryt a podmienky okolia.
Jedna z najsilnejších vĺn horúčav v histórii
Samotná maximálna teplota však nevystihuje celú intenzitu udalosti. Odborníci hodnotia vlny horúčav kombináciou ich trvania aj intenzity.
Klimatológ Dalibor Výberči informoval, že 28. a 29. jún boli dvoma najteplejšími dňami podľa priemernej dennej teploty v histórii Slovenska. V Bratislave na Kolibe išlo o najzávažnejšiu vlnu horúčav od roku 1950, ktorá prekonala aj legendárne leto 1994.
Extrémnosť horúčav podľa klimatológa dobre ilustrujú aj priemerné teploty poslednej júnovej dekády. V Bratislave, Nitre či Hurbanove dosahovali priemerné hodnoty približne 28 až 29°C, čo zodpovedá priemerným júlovým teplotám v najteplejších mestách Európy, ako sú napríklad Sevilla či Atény.
Rekordy padali naprieč Európou
Slovensko pritom nebolo jedinou krajinou, ktorá počas tejto vlny horúčav prepísala svoje historické maximum. Nové národné rekordy zaznamenali aj Nemecko (41,8°C), Česko (41,9°C), Poľsko (40,5°C), Maďarsko (42,0°C), Bielorusko (40,4°C), Dánsko (37,0°C). Viac v tomto článku.
Extrémne horúčavy spôsobili sucho, obmedzenia v dodávkach pitnej vody, komplikácie v doprave aj a ich záver vyvrcholil sériou silných búrok, ktoré na viacerých miestach napáchali rozsiahle škody.
Už počas absolútneho vrcholu horúčav (29. a 30. júna) sa na východe vyskytovali veľmi silné búrky s downburstmi. Ešte silnejšie a plošnejšie búrky priniesol studený front v stredu 1. júla. Búrky sprevádzal silný vietor, prívalový dážď a aj väčšie krúpy.
Na Slovensku boli v tento deň zaznamenané lokálne úhrny presahujúce 100 mm zrážok, zatiaľ čo niekoľko kilometrov ďalej nespadla ani kvapka. Vietor poškodzoval strechy, lámal stromy a spôsoboval výpadky elektriny. Mimoriadnu situáciu museli vyhlásiť napríklad Prešov či Sereď.
Pozrite si aj vybrané články k tejto vlne horúčav:
Zdroj úvodného obrázka: Tropical Tidbits
Komentujte ako prvý