Hmla patrí medzi najčastejšie meteorologické javy, s ktorými sa stretávame najmä počas jesenných a zimných mesiacov. Dokáže výrazne znížiť dohľadnosť, skomplikovať dopravu a v niektorých prípadoch pretrvávať aj niekoľko dní.
Z meteorologického hľadiska ide o oblak, ktorý sa nachádza priamo pri zemskom povrchu. Hmla je tvorená drobnými kvapôčkami vody, prípadne ľadovými kryštálikmi, ktoré sú rozptýlené vo vzduchu.
Aby sme mohli hovoriť o hmle, dohľadnosť musí klesnúť pod 1 kilometer. Pri dohľadnosti od 1 do 10 kilometrov hovoríme o dymne.
Ako vzniká hmla?
Základným predpokladom vzniku hmly je nasýtenie vzduchu vodnou parou. Najčastejšie k nemu dochádza ochladzovaním vzduchu na teplotu rosného bodu, pri ktorej sa vodná para začína meniť na drobné kvapôčky vody.
Ochladzovanie vzduchu pri vzniku hmly spravidla nevedie k tvorbe významných zrážok. Za určitých podmienok však môže z hmly vypadávať slabé mrholenie alebo drobné ľadové či snehové čiastočky.
Na vznik hmly vplýva aj vietor, vlhkosť pôdy či charakter okolitého terénu. Najčastejšie sa tvorí pri vysokej vlhkosti a slabom vetre, pričom jej výskyt býva výrazne lokálny.

Zdroj: Trenčín Region
Aké poznáme druhy hmly?
Podľa vzniku rozlišujeme niekoľko základných druhov:
Radiačná hmla
Vzniká počas jasných nocí, keď zemský povrch vyžarovaním stráca teplo a ochladzuje prízemnú vrstvu vzduchu. Typická je pre jesenné a zimné obdobie a často sa tvorí v dolinách a kotlinách.
Studený vzduch má totiž tendenciu stekať z horských svahov do údolí, kde sa hromadí a vzniká jazero studeného vzduchu. Ľahšie sa dosiahne teplota rosného bodu, a preto sa tu hmla tvorí častejšie a môže pretrvávať dlhšie než v okolitých vyšších polohách.
Po východe Slnka sa radiačná hmla postupne rozptyľuje, no pri krátkych zimných dňoch či za vysokej vlhkosti môže pretrvať aj počas celého dňa.


Advekčná hmla
Vzniká pri presune teplého a vlhkého vzduchu nad chladnejší povrch. Vzduch sa odspodu ochladzuje, až dosiahne rosný bod. Na rozdiel od radiačnej hmly sa môže vytvárať aj počas dňa a často pokrýva rozsiahlejšie oblasti. Väčšinou sa vyskytuje v prímorských oblastiach.


Hmla z vyparovania
Tvorí sa vtedy, keď sa vodná para z teplejšieho povrchu vody alebo pôdy vyparuje do chladného vzduchu. Pozorovať ju môžeme najmä počas jesenných a zimných rán nad jazerami, riekami či vodnými nádržami.
Často vytvára charakteristický dymový vzhľad nad vodnou hladinou. Rovnako sa môže vyskytnúť napríklad v lese po daždi, keď sa vyparuje vodná para.


Toto boli tri hlavné typy hmiel. Existujú však aj iné druhy, ktoré by sme sem mohli zaradiť. Sú to napríklad:
- Advekčno-radiačná hmla: vzniká kombináciou oboch vyššie uvedených faktorov
- Frontálna hmla sa zasa môže vytvárať v blízkosti atmosférických frontov, keď sa zrážky z teplejšieho vzduchu vyparujú do chladnejšej prízemnej vrstvy.
- Horská hmla: keď sa horské svahy alebo vrcholy nachádzajú priamo v oblasti oblačnosti, najčastejšie pri výstupe vzduchu nahor, pričom v určitej výške dosiahne teplotu rosného bodu.
Zaujímavosť: kým v nížinách sa hmly najčastejšie vyskytujú v chladnom polroku (najmä jeseň a zima), na horách zas naopak v letnom období. Súvisí to s tým, že kvôli dĺžke dňa prevažujú v lete výstupné pohyby a popoludní sa na horách tvorí kopovitá oblačnosť, ktorú v tejto výške pozorujeme ako hmlu. Naopak, v zime prevažuje stekanie studeného vzduchu nadol a najviac oblačnosti vzniká v nížinách, horské polohy majú väčšinou slnečné počasie.
Prečo sa hmla tvorí najmä na jeseň a v zime?
Častejší výskyt hmly počas chladnej polovice roka súvisí predovšetkým s dlhšími nocami, slabším slnečným žiarením a výraznejším ochladzovaním zemského povrchu. Ak vzduch dosiahne teplotu rosného bodu, začína kondenzácia vodnej pary a vzniká hmla.
Vhodné podmienky prinášajú najmä tlakové výše (anticyklóny), ktoré sú spojené so slabým vetrom a stabilným zvrstvením atmosféry. Často sa pritom vytvára teplotná inverzia, pri ktorej je vzduch pri zemi chladnejší ako vo vyšších vrstvách.

Zdroj: SHMÚ
Hmly sa u nás najviac vyskytujú v kotlinách a v údoliach. Typickými oblasťami s výskytom hmly sú napríklad Zvolenská, Turčianska, Žilinská kotlina a Považské podolie. Hmly sa vyskytujú aj v nížinách, avšak v dôsledku častejšieho veterného počasia je ich o niečo menej ako v kotlinách.
Prečo sa niektorá hmla nerozpustí ani počas dňa?
Hmla sa nemusí vždy rozplynúť krátko po východe Slnka. Ak je slnečné žiarenie slabé, napríklad počas zimných mesiacov, zemský povrch sa nemusí dostatočne ohriať na to, aby sa hmla začala rozpúšťať.
Jej pretrvávaniu pomáha aj teplotná inverzia, slabý vietor a vysoká vlhkosť vzduchu. Inverzia obmedzuje premiešavanie vzduchu, takže sa vlhká a chladná vrstva pri zemskom povrchu nedokáže dostatočne premiešať s teplejším vzduchom vo vyšších polohách.
A čo mrznúca hmla?
Osobitným prípadom hmly je mrznúca hmla, ktorá sa vyskytuje pri teplotách vzduchu pod bodom mrazu. Kvapôčky vody v nej môžu zostať v podchladenom kvapalnom stave. Po kontakte s povrchmi, ako sú stromy, konáre, elektrické vedenia či vozovky, okamžite zamŕzajú a vytvárajú námrazu.
Mrznúca hmla môže byť nebezpečná najmä v doprave, pretože na vozovkách vytvára klzkú vrstvu ľadu. Námraza zároveň môže zaťažovať vegetáciu, elektrické vedenia a ďalšiu technickú infraštruktúru.

Zdroj: Treehugger
Hmla a smog nie je to isté
Hoci sa tieto javy často vyskytujú súčasne, ide o rozdielne veci. Hmla je prirodzený meteorologický jav tvorený kvapôčkami vody, zatiaľ čo smog predstavuje znečistenie ovzdušia škodlivými látkami a prachovými časticami.
Typickým príkladom je londýnsky typ smogu, ktorý vzniká najmä počas chladného a vlhkého počasia, keď sa pri teplotnej inverzii a slabom vetre hromadia v prízemnej vrstve škodliviny zo spaľovania fosílnych palív. Hmla pritom podporuje chemické reakcie znečisťujúcich látok v ovzduší.
Súvis s nízkou oblačnosťou
Hmla je v podstate oblak typu stratus, ktorý siaha až k zemskému povrchu. Ak sa počas dňa čiastočne rozptýli a jej zvyšná vrstva sa zdvihne vyššie, môže z nej vzniknúť nízka oblačnosť. Tú potom vnímame ako zamračenú oblohu.
Preto sa v predpovediach často uvádzajú spolu: „hmla alebo nízka oblačnosť.“
Zdroj úvodného obrázka:
fotoma.sk / Radoslav Černický



Komentujte ako prvý