Globálne otepľovanie je jednou z najvýraznejších klimatických zmien. Naša planéta od začiatku svojho vzniku prechádzala obdobiami, kedy priemerná teplota narastala i klesala. Vďaka rôznym štúdiám, ktoré sa zaoberajú usadzovaním peľových zrniek a ďalšieho organického materiálu, vieme, že len v štvrtohorách, ktoré sú obdobím existencie človeka, sa vystriedalo niekoľko dôb ľadových a medziľadových. Napriek tomu dnes stále častejšie hovoríme o globálnom otepľovaní. Prečo je to tak? Otepľovanie, ktoré zažívame teraz, sa líši od tých predchádzajúcich, pretože prebieha oveľa rýchlejšie.
Ak by sme mali definovať globálne otepľovanie, hovorili by sme o nezvyčajne rýchlom náraste priemernej povrchovej teploty Zeme za posledné storočie. Tento jav nastáva najmä kvôli extrémnej produkcii skleníkových plynov vznikajúcich pri spaľovaní fosílnych palív. Spotreba ropy a zemného plynu neustále rastie. Ropné deriváty sú dôležitou zložkou nielen pri spaľovacích motoroch. Používajú sa i na produkciu plastov, ktoré naša populácia využíva v extrémnej miere. Nie darmo sa naša doba označuje ako doba plastová.
Dnes nedokážeme s istotou povedať, ako veľmi prispel človek k urýchleniu globálneho otepľovania. Rozhodne však vieme, že ho urýchlil. Modely, ktoré máme momentálne k dispozícii, hovoria, že priemerná teplota sa na planéte zvýši od 2°C do 6°C. Ku globálnemu otepľovaniu bude dochádzať i napriek obmedzeniam emisií, ktoré sa práve mnohé štáty snažia zavádzať, pretože ľudstvo už svojou aktivitou do životného prostredia výrazne zasiahlo.
Dôsledky globálneho otepľovania sú oveľa výraznejšie, než zvýšenie priemernej teploty. Otepľovanie sa podpisuje na zmenách v počte zrážok a ovplyvňuje i eróziu pobrežia. Dochádza k topeniu ľadovcov na póloch a predlžujú sa vegetačné obdobia v jednotlivých regiónoch. Tieto procesy majú vplyv na masový úhyn rastlinných i živočíšnych druhov. Vďaka otepľovaniu sa začínajú vyskytovať infekčné ochorenia spôsobené parazitmi na miestach, kde do dnešnej doby neboli.
Komentujte ako prvý